BANSKÁ BYSTRICA (83 056 obyvateľov, 350 m n.m., rieka Hron)

Mesto Banská Bystrica je moderné centrum Pohronia a sídlo Banskobystrického kraja s bohatou históriou. Leží na oboch brehoch rieky Hron, na rozhraní troch pohorí: Veľkej Fatry, Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria. Je dôležitou križovatkou pohronskej cesty s trasami na sever: do Liptova a Turca. Nová osada Bystrica „Nová Villa Bistrice“ je prvý písomne doložený názov mesta. Osada bola povýšená na mesto v roku 1255 uhorským kráľom Belom IV. História Banskej Bystrice nie je spojená len s baníctvom – ťažbou zlata, medených a železných rúd. Dlhé storočia si tu udržiavalo vysokú úroveň cirkevné školstvo, kultúra i osveta. Na evanjelickej fare pôsobil spisovateľ K. Kuzmány, prvý podpredseda Matice Slovenskej. Námestie SNP, v centre mesta, patrí k najkrajším na Slovensku. 
V jeho hornej časti sú dve dominanty: Dvojvežový Kostol sv. Františka Xaverského, zo začiatku 18. storočia a barokovo upravená Hodinová veža, ktorá vznikla v roku 1552 ako prístavba mestskej väznice. Námestie je spolu s Dolnou ulicou obstavané honosnými meštianskymi domami. Najprepychovejší si postavila významná obchodná spoločnosť rodín Thurzovcov a Fuggerovcov ako sídlo správcu svojich veľkých majetkov. V pôvodne gotickom Thurzovom dome zo 16. storočia, v ktorom je zreštaurovaná a bohato zdobená Zelená sieň, dnes sídli Stredoslovenské múzeum.

V období Slovenského štátu sa mesto vďaka svojej strategickej polohe stalo centrom protifašistického odboja a národnooslobodzovacieho hnutia. Monumentálny Pamätník SNP je jednou z dominánt Banskej Bystrice. Jeho základný kameň bol položený pri príležitosti 20. Výročia SNP v roku 1964 a od roku 1969 v ňom sídli Múzeum Slovenského národného povstania. Múzeum dokumentuje a prezentuje dejiny slovenskej spoločnosti v rokoch  1938 – 1945 s dôrazom na dokumentáciu protifašistického boja. Do dnešných dní zhromaždilo, ochraňuje a vedecky spracováva vyše 66 956 kusov múzejných zbierok a 136 157 kusov archívnych zbierok a ďalších dokumentárnych materiálov. Od roku 1995 pre návštevníkov pravidelne pripravuje voľný cyklus dokumentárnych biografických výstav pod názvom Slovenské osudy, kde sú prezentované významné, ale aj menej známe osobnosti protifašistického odboja. Postupne touto formou boli návštevníkom priblížené osudy generálmajora Júliusa Nosku, Jozefa Gabčíka, Viliama Žingora a Jozefa Dobrovodského. Ďalší cyklus výstav má názov Vybraté z depozitára a sú v ňom predstavené dopravné prostriedky a výzbroj z rokov 1939 – 1945, dobová spojovacia technika a iné druhy zbierkových predmetov. Pamätník SNP obklopuje rozsiahly parkovo upravený areál, v ktorom je vybudovaný skanzen ťažkej bojovej techniky používanej v Slovenskom národnom povstaní. Pri vstupe do areálu sa nachádza najzaujímavejší autenticky exponát, lietadlo Li-2, ktoré sa v čase SNP používalo na prepravu osôb a materiálu na povstalecké letisko Tri Duby. Múzeum SNP spravuje aj národnú kultúrnu pamiatku, ktorou je areál bývalej obce Kalište. Obec sa nachádza na južných svahoch Nízkych Tatier. V marci 1945 bola fašistami vypálená a časť obyvateľov vyvraždená. 
Za národnú kultúrnu pamiatku bolo Kalište vyhlásené v roku 1961. 

V historickom areáli v bezprostrednej blízkosti mestskej pamiatkovej rezervácie je umiestnené Literárne a hudobné múzeum, ktoré svojou špecializáciu patrí k ojedinelým múzeám na Slovensku i v Európe. Zameriava sa na dokumentáciu literárnej a hudobnej kultúry regiónu Banskej Bystrice a Brezna, ku ktorému sa viažu významné osobnosti slovenskej národnej kultúry a umenia: polyhistor
18. storočia Matej Bel, hudobný skladateľ obdobia baroka Ján Francisci, staviteľ nástrojov Michal Búlyovský; ďalej predstavitelia slovenskej národnej literatúry a hudby 19. storočia: Ján Chalúpka, Samo Chalúpka, Andrej Sládkovič, Ján Botto, Ján Levoslav Bella, Viliam Figuš-Bystrý, spisovateľka Terézia Vansová, Jozef Gregor - Tajovský, Hana Gregorova, Martin Rázus, Ľudo Ondrejov František Švantner, literárny vedec Alexander Matuška, skladateľ‘ Viliam Figuš-Bystrý, Ján Cikkera mnohíďalší. Máloktoré slovenské mesto má takú turisticky atraktívnu polohu ako Banská Bystrica. Z centra mesta sa možno pešo dostať priamo do lona nádhernej prírody. Najmä na západnej strane nájdeme krásne prírodné scenérie s malebnými dedinami. Najatraktívnejšou obcou v okolí Banskej Bystrice je Spania Dolina, skrytá do tichej bočnej doliny Starohorských vrchov. Prechádzka po malebnej baníckej obci s množstvom zachovaných pôvodných baníckych ľudových stavieb s typickými drevenými pavlačami je krásnym zážitkom. Od Banskej Bystrice smerom na sever vedie cesta do obce Donovaly, ktorá je dnes veľmi dobre vybaveným turistickým centrom s celoročným využitím. Na Donovaloch sa konajú najväčšie preteky psích záprahov na Slovensku. V okolí je množstvo lyžiarskych vlekov, mostíkov a bežeckých dráh a každoročne sem prúdi nielen množstvo športových nadšencov a turistov, ale aj hubárov. Neďaleké bralo Hrb, v štátnej prírodnej rezervácii Ľubietovský Vepor, je geografickým stredom Slovenska.